Odlietame z Prahy. Plánovanie dovolenky začína (ako inak) na letisku. Okrem pojedania cheesecaku v Prahe sme totiž zatiaľ nenaplánovali nič. Komplikácie však nastávajú už pred odletom. S hrôzou v očiach zisťujeme, že Mc- Donald na pražskom letisku zatvorili! Len nám to potvrdzuje našu teóriu, že dovolenkovanie sa neoplatí plánovať dopredu.
Kontrolujeme batožinu. Z dohodnutej povinnej výbavy- spacák, spišká slivka a lekárnička si Hanka prezieravo nezbalila nič a jej batožina dosiahla neuveriteľných 8 kíl.
Strach človeka sa odráža v obsahu jeho lekárničky. Moja je zaprataná asi tridsiatimi balíčkami Smecty (prípravok na zahustenie stolice), dvoma tabuľkami Endiaronu, množstvom čierneho uhlia a rehydratačnými tabletami.
Yangon a prvé dojmy
Po hodinách nepohodlia v lietadle prilietame do Yangonu. Taxík nás odvezie do hostelu v čínskej štvrti. Cesta je úchvatná! V diaľke sa v lúčoch vychádzajúceho slnka a ustupujúcej hmly odráža Zlatá Pagoda. Inšpirované touto krásou sa rozdhodneme plodne využiť čas. Na hodinku sí líhame. Z jednej hodinky sú štyri. Z horizontálnej polohy nás budí hlad. V okamžiku, keď vkročíme na ulicu, zavanie na nás pravá Ázia. Ťažký popoludňajší vzduch sa mieša s vôňou spečeného oleja. Zo všetkých strán sa ozýva trúbenie. Nevieme, kam naše zraky uprieť skôr. Musíme pôsobiť zmäteným dojmom. Vpravo prebieha žena okolo štyridsiatky s košom plným ovocia. Nesie ho na hlave. Kráča, akoby zabudla na gravitáciu. Vľavo sú farebné plastové stoličky, vhodné tak pre trpazlíkov. Okupujú ích dospelí Myanmarci . Popíjajú si tu svoj popludňajší čaj. Spredu sa na nás rúti zvoniaci bicykel a za ním nám máva prvý záujemca o fotku: "Foto, foto". Prvých šesťdesiat metrov a už máme úsmev na tvári.
Myanmarské jedlo u turistov veľmi preslávené meno nemá. My sme ale odhodlané užiť si ho čo najviac. Lepkavé vegetariánske šan nudle, čerstvá šťava z ovocia, vývar a šalát nás nestoja viac ako päť eur na osobu! Lenka konštatuje, že dovolenkovanie v Myanmare ju vyjde lacnejšie ako život v Prahe.
Presúvame sa ďalej. Slnko zapadá skôr. Najvyšší čas na našu prvú turistickú atrakciu Zlatá Pagoda.Cestou objavujeme pár nových značiek: zákaz bozkávania, zákaz státia na záchode a prednostné sedenie pre mnícha.
Pár zbytočných postrehov pred samotnou ódou na pagodu: toaletná rolka je bez diery v strede. Sme skoro 2x také staré, ako ženy čo sa v Myanmare odhodlávajú k sobášu. Všade visia zo stropu predmety. Zapalovač napríklad. Svedči to o praktickosti Myanmarcovi. Asi si tiež niečo zavesím.
Pagoda sa podľa legiend údajne začala stavať v šiestom storočí pred naším letopočtom, presne z ôsmych vlasov Buddhu. Aj keď je v lúčoch páliaceho slnka úchvatná, navšívte ju pri západe. Budete svedkom divadla meniacich sa farieb. Omámi Vás vôňa jazmínu miešajúca sa s topiacim voskom všadehoriacich sviečok. Usaďte sa na zem. Zabudnite na slová a fotoaparáty. Pozorujte ľudí a nasávajte kľud.
Juh alebo meka dobrého jedla
Konečne sme zavoňali more. Po niekoľkých hodinách v nepohodlných mikrobusoch na nespevnených cestách naše nároky postupne klesajú. Posteľ úmyselne nedostáva prívlastok "pohodlná" či "priestranná". Stačí nám, že je horizontálna.
Cesta nás celkom vyčerpala. Pozitívom juhu je nedostatok turistov. Opačná strana mince- nedostatok služieb pre turistov. Namiesto klimatizovaného autobusu so sklopiteľnými sedačkami, premávajú minibusy. Nedostatkom miesta trpia nielen vaše nohy, ale aj vy.
Znaky, že ste sa ocitli v zemi neprebádanej turistami:
1. Ľudia sa s vami radi fotia. Teda, pokiaľ majú čím .Tí odvážnejší si k vám bez opýtania sadnú a cvaknú selfie. Slušnejší sa zrozumiteľným gestom pýtajú na povolenie.
2. Miestni vás nevidia ako batôžtek s peniazmi. Nežobrú. Neberú prepitné. Neponúkajú dotieravým spôsobom tovar.
3. Meníčko v angličtine neexistuje.
4. Nevybudovaná infraštruktúra. Žiadne konfortné autobusy. Žiadne reštaurácie európskeho typu.
5. Pochopiteľne:), turistov je tu ako šafránu.
Rozhodnutie sme však neoľutovali. Či na opustenom ostrove, kde sme si užívali pláž, bez akýchkoľvek stôp. Či počas vychutnávania česrtvých morských plodov. Alebo počas šnorchlovania a pozorovania tých najfarebnejších koralov, sasaniek a rýb.
Low cost snahy nalomila len lacná whisky a letenka do Yangonu. Na ďalších 30- 40 hodín (stopky v Hpa- an a Dawei ) v minibuse sme nezozbierali dostatok odvahy.
Hsipaw alebo infiltrujeme sa k domácim!
Lokalita, ktorá nám priblížila život miestnych v najjednoduchších podmienkach. Dva dni v spoločnosti miestneho sprievodcu. A veľa priestoru na najvtieravejšie otázky! Náš dvojdňový trekking vedie cez niekoľko dedín, kde sa zastavujeme na čaj. Naša imunita dosahuje maxima. Pijeme čaj z prevarenej vody z potoka. Prespávame u miestnych. Rozhodne je nevhodné týmto spôsobom cestu začať.
Dom našej hostiteľky je celý z dreva. Zariadený vecne. Dekoráciou sú len fotky povešané, bez nejakého systému, po stenách. Štipľavý hustý dym je predzvesťou blížiacej sa večere. Jedlo sa pripravuje v dome, na otvorenom ohni. Podáva sa na zemi. Značka- sezónne. Ryža, dusená rastlina horčice, cícer, či kapusta. Po príjemných zážitkoch prichádzajú tie nepríjemné. Návšteva toalety a večerná hygiena. Zuby si umývame vonku. Vlhčené obrúsky zachraňujú naše najdôležitejšie miesta pred nánosom potu a prachu. Snažím sa byť čo najmenej ostražitá a vyhnúť sa nerpíjemným prakvapeniam ako zbadanie pavúka, či potkana. Zaspávame pod mráčkom dymu z vyhasínajúceho ohňa v podkroví dreveného obydlia.
Záverom mi nenapadá nič iné, ako doporučenie túto zem aj napriek zlej politickej situácii navštíviť. Nakoniec etnická, náboženská a politická situácia je príliš komplexná na to, aby ju našinec po prečítaní dostupných článkov pochopil a za vzniknutú situáciu (vyvražďovanie Rohingov) vinil celý myanmarský/ barmský národ.
